Tomáši, vystoupil jsi jako spíkr na SAMBA večeru v Praze s tématem mezinárodních arbitráží. Toto vystoupení mělo mimořádný ohlas a získal sis jím velký respekt. Jak se na tuto akci díváš zpětně?

V prvom rade som veľmi vďačný za možnosť vystúpiť na SAMBA akcii, ktoré pravidelne sledujem a rád navštevujem. Akonáhle som dostal možnosť prezentovať to, čím sa na Ministerstve financií SR zaoberáme, neváhal som. Myslím, že išlo o veľmi podarenú akciu, okrem mňa tam totiž boli viacerí právni experti, ktorí účastníkom komunikovali aktuálne témy a jednu z vízií budúcnosti práva. Potešilo ma, že účastníci akcie odchádzali po intelektuálnej stránke spokojní.

Pracuješ na ministerstvu financí. Co je náplní tvé práce?

V rámci ministerstva, spoločne s mojou riaditeľkou, vediem tím angažovaných a kvalitných ľudí venujúci sa rôznorodej právnej agende majúcej spravidla medzinárodný charakter. Našou hlavnou náplňou je najmä rokovanie a uzatváranie tzv. bilaterálnych investičných dohôd chrániacich investície zahraničných investorov v zmluvných štátov a zastrešovanie obhajoby Slovenskej republiky v investičných arbitrážach. V súčasnosti sa zamýšľame nad tým, ako nielen uvedeným arbitrážnym konaním ale celkovo sporom voči štátu, s možným negatívnym dopadom na verejné financie, predchádzať. Pracujeme na tom, aby sme sa z výkonu ad hoc prevencie sporov a predchádzaniu hroziacim škodám pre štát dopracovali ku komplexnejšiemu a z dlhodobého hľadiska strategickejšiemu riešeniu. V rámci samotnej práce nášho tímu ma baví dávať dokopy rôzne, často aj opačné názory, na to ako sa má daná vec riešiť a budovať efektívny a akceptovateľný konsenzus.

V posledních měsících spolu hodně mluvíme o tématu Industry 4.0. Proč tě zaujalo a jaký máš na ně názor?

Industry 4.0 vnímam ako novú vývojovú etapu histórie ľudstva. Na jednej strane by to mala byť studňa množstva príležitostí najmä pre pripravených, ľudí schopných flexibilne reagovať a prispôsobiť sa, na druhej to pravdepodobne spôsobí zmenu fungovania aj zásadných vecí, na ktoré sme v našej spoločnosti zvyknutí. Postupná automatizácia, digitalizácia a zavádzanie umelej inteligencie prinášajú so sebou množstvo disruptívnych technológií meniacich náš svet, či už pôjde o proces výroby, logistiky, komunikácie, manažmentu podnikov, legislatívy a v neposlednom rade aj riadenia chodu a smerovania štátu. A ako to vnímam? Verím, že Industry 4.0 bude v našich zemepisných šírkach venovaný väčší diskusný aj odborný priestor, aby sa firmy, spoločnosť a štát mohli na rýchlo prichádzajúce zmeny, s cieľom byť toho všetkého aktívnou súčasťou, včas a lepšie pripraviť.

Pomáháš v poslední době s organizací SAMBA aktivit na Slovensku, za což ti patří dík. Jaký v nich cítíš potenciál a co tě motivuje?

SAMBU považujem za vynikajúci spoločensko-odborný projekt od úspešných a zodpovedných ľudí pre tých, ktorí buď sú alebo chcú byť úspešnými. Ide o vzájomné obohacovanie sa a inšpirovanie, rozvíjanie spoločného potenciálu ľudí, ktorých spája jednotný záujem nazrieť do odborných či spoločenských tém aj mimo ich bežného pracovného zaradenia. Veľmi ma teší, že SAMBA, okrem už tak obľúbenej formálnejšej časti, ako to ty rád hovoríš, „ochytrenia“, má v sebe aj elementárny prvok voľnosti umožňujúci neformálny networking medzi jej priaznivcami. Možnosť diskutovať do aktuálnych tém, lepšie pochopiť tento rýchlo sa meniaci svet a spoznať odborníkov v rôznych nielen business, ale aj spoločensky orientovaných oblastiach je pre mňa motorom a dôvodom byť SAMBA súčasťou. Preto ma teší, keď vidím, že táto iniciatíva na Slovensku opäť postupne naberá podporu.

Čemu se věnuješ ve volném čase a jak dobíjíš energii?

Pracovné nasadenie nadovšetko rád kompenzujem aktívne stráveným časom s mojou rodinou, či už ide o spoločné prechádzky, diskusie alebo tzv. klasické nič nerobenie a možnosť aspoň na chvíľu sa zastaviť. V rámci večera sa snažím nabažiť svoje intelektuálne ja študovaním kníh a materiálov o nových trendoch v rôznych spoločenských oblastiach ako efektívne vedenie a budovanie teamu kvalitných a spokojných pracovníkov, sledovaním rôznych prístupov k riešeniu komplexných problémov, vplyvu súčasných technológií na chod, bezpečnosť a ďalšie smerovanie spoločnosti ako takej (od autómnych zariadení, potreby reformy systému vzdelávania až po tvorbu tzv. všeobecnej umelej inteligencie v budúcnosti potenciálne schopnej prekonať intelektuálne a dosiahnuť emočné vlastnosti človeka). Jednoducho povedané, so záujmom sledujem, čo sa so súčasným stále sa zrýchľujúcim svetom deje, aké sú dôvody týchto zmien a čo môžeme urobiť preto, aby sme dosiahli spoločensky ako aj jednotlivo vyrovnaný stav. Podľa všetkého bude vývoj spoločnosti v najbližších rokoch ešte turbulentnejší ako doposiaľ, je ale (zatiaľ našťastie stále) na nás, akým smerom uvedené výdobytky doby využijeme. Istou sondou do sveta možných scenárov blízkej budúcnosti je aj veľmi obľúbený britský seriál Black Mirror, kde sú častokrát až satirickým spôsobom opísané možné nežiadúce následky moderných technológií (neodporúčam ale začínať s prvým dielom prvej série (diely na seba nenadväzujú), istú časť publika by to mohlo nechcene odradiť).

Kniha, ktorá ťa v poslednom čase zaujala?

Mám hneď dve. Geoff Colvin „Humans Are Underrated: What High Achievers Know That Brilliant Machines Never Will“ a Thomas L. Friedman „Thank you for being late“. Obe knihy nielen vysoko informatívne a čitateľsky pútavo poukazujú na súčasný svet, v ktorom žijeme, ale zároveň prinášajú aj unikátne pohľady na to, ako sa môže jednotlivec s týmito zmenami úspešne vysporiadať.

Pokud bys měl mít jedno velké přání, jaké by to bylo?

Veľkých prianí mám viacero, ale ak by som mal vybrať niečo menej osobné, tak by ma potešilo ak by ľudia nestratili schopnosť z času na čas sa zastaviť a v kľude sa zamyslieť nad tým prečo tu sú a kam smerujú. Jednoducho, aby si každý z nás našiel chvíľku na zamyslenie sa, kam ten svoj život chce nasmerovať.

Děkujeme za rozhovor.